СЎНГАК МОЗОРҚЎРҒОНИДАН АНИҚЛАНГАН S-ШАКЛИДАГИ ҚАНТАРМА ВА СУВЛУҚ ХУСУСИДА
Referat
Мақолада Сўнгак мозорқўрғонидан аниқланган қўш қантармали сувлуқ ҳақида батафсил маълумот
берилган бўлиб, сувлуқ ва қантарманинг пайдо бўлиши ва шаклланиши масалалари ҳам ёритилган.
Отнинг устида уни бошқариш ва назоратда сақлашнинг асосий воситаси сифатида илк кўчманчилар
давридаёқ оммалашган бу мосламалар металлсозлик тараққий этиши баробарида такомиллашиб келди.
Сувлуқ кўпинча жанговор арава ва эгар каби муҳим бўлган. Унинг ёрдамида қуролланган чавандоз
жанг пайтида мувозанатни сақлаб қолиш эҳтимоли кўпроқ бўлган. Бу эса от устидаги чавандознинг
уловни ўз вақтида назорат қилишини таъминлаган. Турк хоқонлиги даврига келиб эса темирдан ясалган
от анжомлари темирчиликда моҳир саналган туркларнинг ишлаб чиқаришдаги муҳим тармоғи сифати-
да ривож топди. Хоқонликка стратегик жиҳатдан муҳим бўлган Чочнинг тоғли ҳудудларида кўчманчи
ва қўнар-кўчар чорвадор халқлар қадимдан ёнма-ён яшаган. Бу ҳудудда эрамизнинг I минг йиллиги
ўрталарида урбанизация жараёнининг юксалиши билан бирга кўчманчи халқларнинг тоғли минтақа-
ларда кенг ёйилиши ва маълум қисмининг ўтроқлашув жараёни кузатилган. Тоғли ҳудудлардан бу каби
от анжомларининг топилиши эса қўшинининг асосини отлиқлар ташкил қилган Турк хоқонлигининг
воҳадаги фаоллиги борасидаги масалаларни ёритишга имкон беради.
Mualliflar haqida
Adabiyotlar ro'yxati
ФОЙДАЛАНИЛГАН АДАБИЕТЛАР:
Антипенко А. В. Типология псалий I–IV вв. н. э. // Материалы по археологии, истории и этнографии Таврии. Вып. XXI. Симферополь, 2016. С. 84–109.
Бобоёров Ғ. Ғарбий Турк хоқонлигининг давлат тизими // Тарих фанлари доктори дисс. автореферати. Тошкент, 2012. 28 б.
Буряков Ю. Ф., Касымов М. Р., Ростовцев О. М. Археологические памятники Ташкентской области / Отв. ред. Я. Г. Гулямов. Ташкент: ФАН, 1973. 116 с.
Буряков Ю. Ф. Генезис и этапы развития городской культуры Ташкентского оазиса / Отв. ред. В. М. Массон. Ташкент: ФАН, 1982. 214 с.
Гаврилова А. А. Могильник Кудыргэ как источник по истории алтайских племен / Отв. ред. М. П. Грязнов. Москва, Ленинград: Наука, 1965. 144 с.
Древности Чарвака / Отв. ред. Р. Х. Сулейманов. Ташкент: Фан, 1976. 90 с.
Заднепровский Ю. А. Тюркские памятники в Фергане // Советская археология, 1967. № 1. С. 271–275.
Мендешева В. М. Конь в традиционной культуре алтайцев // Мировоззрение населения Южной Сибири и Центральной Азии в исторической ретроспективе / Отв. ред. П. К. Дашковский. Вып. II.
Барнаул: Издательство Алтайского государственного университета, 2008. С. 250–260.
Муродалиев Р., Мирсоатова С. Сўнгак мозор-қўрғони ва узангининг тарихдаги аҳамияти // Ўтмишга
назар. 4 том, № 9. 2021. Тошкент. Б. 34–43. http://dx.doi.org/10.26739/2181-9599-2021-9-4
Неверов С. В. Удила второй половины I тыс. н. э. Верхнего Приобья (классификация и типология) // Вопросы археологии Алтая и Западной Сибири эпохи металла / Отв. ред. А. П. Уманский. Барнаул: изд-во Барнаулского гсударственного педагогического института, 1992. С. 141–152.
Потапов Л. П. Конь в верованиях и эпосе народов Саяно-Алтая // Фольклор и этнография. Связи
фольклора с древними преданиями и обрядами / Отв. ред. Б. Н. Путилов. Ленинград: Наука, 1977. С. 164–178.
Серегин Н. Н. Удила и псалии из погребальных комплексов раннесредневековых тюрок Монголии //
Известия АлтГУ. Исторические науки и археология, № 2 (100). Барнаул, 2018. С. 174–181.
Спришевский В. И. Погребение с конем середины I тысячелетия н.э. обнаруженное около обсерватории Улугбека / Труды музея истории УзССР, 1. Ташкент. 1951. С. 34–39.
Табалдиев К. Курганы средневековых кочевых племен Тянь-Шаня. Бишкек: Айбек, 1996. 256 с.
Шер Я. А. Каменные изваяния Семиречья / Отв.ред. А. М. Мандельштам, М.-Л.: Наука, 1966. 140 с. Ўзбек тилининг изоҳли луғати (80 000 дан ортиқ сўзлар ва сўз бирикмалари изоҳи) / А. Мадвалиев таҳрири остида. Тошкент: “Ўзбекистон Миллий энциклопедияси” Давлат илмий нашриёти, 2008. 680 б.
Babayar G. Köktürk Kağanlığı sikkeleri Katalogu – The Catalogue of the Coins of Turkıc Qaghanate. Ankara: TİKA, 2007. 244 s.
Maksud F., Muradaliyev R. Göktürkler ve üzenginin yayilmasi üzerine // Genel Türk tarihi araştirmalari dergisi. Cilt / Volume 2, Sayı / Issue 4, Temmuz / July, 2020, S. 287–302.
Muradaliyev R., Rashidov N. Taşkent bölgesinin dağlik arazisinde bulunan Göktürk kağanliği’na ait Süngek mezar kurganlari hakkinda yapilan çalişmalar // Genel Türk tarihi araştirmalari dergisi. Cilt / Volume 4,
Sayı/Issue 8, Temmuz / July 2022, S. 953–970. https://doi.org/10.53718/gttad.1105353
REFERENCES
Antipenko A. V. 2016. Tipologiâ psalij I-IV vv. n. è. (Typology of cheek-pieces of the 1st-4th centuries) // Materialy po arheologii, istorii i ètnografii Tavrii (Materials on archeology, history and ethnography of Tavria). Issue XXI. Simferopol’, Publ., 84–109 (in Russian).
Boboyorov G’. 2012. G’arbij Turk xoqonligining davlat tizimi (The state system of the Western Turkic Khaganate) // Tarikh fanlari doktori diss. avtoreferati. Toškent, Publ., 28 (in Uzbek).
Burâkov Û. F., Kasymov M. R., Rostovcev O. M. 1973. In Gulyamov Ya. G. (ed.). Arheologičeskie pamâtniki Taškentskoj oblasti (Archaeological monuments of Tashkent region). Taškent: FAN, Publ., 116 (in Russian).
Burâkov Û. F. 1982. In Masson V. M. (ed.). Genezis i ètapy razvitiâ gorodskoj kul’tury Taškentskogo oazisa (Genesis and stages of development of the urban culture of the Tashkent oasis. Taškent: FAN, Publ., 214 (in Russian).
Gavrilova A. A. 1965. Mogil’nik Kudyrgè kak istočnik po istorii altajskih plemen (Burial ground Kudy’rge as a source on the history of the Altai tribes) / Otv.red. M. P. Grâznov. Moskva, Leningrad: Nauka, Publ., 144 (in Russian).
Drevnosti Čarvaka (Antiquities of Charvak). 1976. In Suleymanov R. H. (ed.). Taškent: FAN, Publ., 90 (in Russian).
Zadneprovskij Û. A. 1967. Tûrkskie pamâtniki v Fergane (Turkic monuments in Fergana) // Sovetskaâ arheologiâ (Soviet archeology), № 1. Moscow, 271–275 (in Russian).
Mendeševa V. M. 2008. In P. K. Daškovskij (ed.). Kon’ v tradicionnoj kul’ture altajcev (The horse in the traditional culture of the Altaians) // Mirovozzrenie naseleniâ Ûžnoj Sibiri i Central’noj Azii v istoričeskoj retrospektive (Worldview of the population of South Siberia and Central Asia in a historical retrospective). Issue II. Barnaul: Altajskiy gosudarstvenniy universitet, Publ., 250–260 (in Russian).
Murodaliev R., Mirsoatova S. 2021. So’ngak mozor-qo’rg’oni va uzangining tarixdagi ahamiâti (The find from the Sungak burial and the significance of the stirrups in history) // O’tmišga nazar (Look to the past). Vol. 4. № 9. Toškent, 34–43. http://dx.doi.org/10.26739/2181-9599-2021-9-4 (in Uzbek).
Neverov S. V. 1992. In A. P. Umanskij (ed.). Udila vtoroj poloviny I tys.n.è. Verhnego Priob’â (klassifikaciâ i tipologiâ) (The bit of the second half of the 1st millennium AD. Upper Ob region (classification and typology)) // Voprosy arheologii Altaâ i Zapadnoj Sibiri èpohi metalla (Problems of archeology of Altai and Western Siberia of the metal epoch). Barnaul: Barnaul gsudarstvenniy pedagogičeskiy institut,
Publ., 141–152 (in Russian).
Potapov L. P. 1977. In B. N. Putilov (ed.). Kon’ v verovaniâh i èpose narodov Saâno-Altaâ (The horse in the beliefs and epic of the peoples of the Sayano-Altai) // Fol’klor i ètnografiâ. Svâzi fol’klora s drevnimi predaniâmi i obrâdami (Folklore and Ethnography. Connections of folklore with ancient traditions and rituals). Leningrad: Nauka, Publ., 164–178 (in Russian).
Seregin N. N. 2018. Udila i psalii iz pogrebal’nyh kompleksov rannesrednevekovyh tûrok Mongolii (Bit and cheek-pieces from the burial complexes of the early medieval Turks of Mongolia) // Izvestiâ AltGU. Istoričeskie nauki i arheologiâ arxeologiya (Izvestiya AltSU. Historical sciences and archeology), №2 (100). Barnaul, 174–181 (in Russian).
Spriševskij V. I. 1951. Pogrebenie s konem serediny I tysâčeletiâ n.è. obnaružennoe okolo observatorii Ulugbeka (Burial with a horse from the middle of the 1st millennium AD. discovered near the observatory of Ulugbek) / Trudy muzeâ istorii UzSSR (Proceedings of the Museum of the History of the Uzbek SSR), 1. Taškent, 34–39 (in Russian).
Tabaldiev K. 1996. Kurgany srednevekovyh kočevyh plemen Tân’-Šanâ (Burial mounds of the medieval nomadic tribes of the Tien Shan). Biškek: Ajbek Publ., 256 (in Russian).
Šer Â. A. 1966. In Mandel’shtam A. M. (ed.). Kamennye izvaâniâ Semireč’â (Stone statues of Semirechye, Moscow-Leningrad: Nauka, Publ., 140 (In Russian).
O’zbek tilining izohli lug’ati (80 000 dan ortiq so’zlar va so’z birikmalari izohi) (Annotated dictionary of the Uzbek language (more than 80,000 words and phrases). 2008. A. Madvaliev tahriri ostida. Toškent:
O’zbekiston Millij ènciklopediâsi, Davlat ilmij našriyoti, Publ., 680 (in Uzbek).
Babayar G. 2007. Köktürk Kağanlığı sikkeleri Katalogu (The Catalogue of the Coins of Turkıc Qaghanate). Ankara: TİKA, Publ., 244 (in Turkish).
Maksud F., Muradaliyev R. 2020. Göktürkler ve üzenginin yayilmasi üzerine (On the Göktürks and the spread of the stirrup) // Genel Türk tarihi araştirmalari dergisi (Journal of General Turkish History Studies). Cilt / Volume 2. Sayı / Issue 4. Temmuz, Publ., 287–302 (in Turkish).
Muradaliyev R., Rashidov N. 2022. Taşkent bölgesinin dağlik arazisinde bulunan Göktürk kağanliği’na ait
Süngek mezar kurganlari hakkinda yapilan çalişmalar (About the study of Sungak burials of the Turkic khaganate in the mountainous territory of the Tashkent region) // Genel Türk tarihi araştirmalari dergisi (Journal of General Turkish History Studies). Cilt / Volume 4, Sayı/Issue 8, Temmuz, Publ., 953–970.
https://doi.org/10.53718/gttad.1105353 (in Turkish).
