ЭСКИ ХОВОСДАН ТОПИЛГАН МУРАККАБ ТАРКИБЛИ КАМОН ХУСУСИДА

TO'LIQ MATN:

Referat

Мақолада Эски Ховос ёдгорлигидан топилган мураккаб таркибли камон ва унинг қисмлари бўлган суякдан ясалган предметлар хусусида сўз боради. Мураккаб таркибли камон ва унинг қисмлари илмий ўрганилиб, уларнинг ясалиш усуллари ва турлари таҳлил қилинган. Эски Ховос Уструшонанинг чўл рустоқларидан бири бўлиб, унинг иқтисодий ва сиёсий тараққиётида стратегик аҳамияти катта. Ёдгорликдан топилган суякдан ясалган предметлар мураккаб тузилишга эга бўлган камон қисмлари бўлиб, бундай камонлар қадимдан ҳарбий ва ов хўжалиги мақсадларида кенг ишлатилиб келинганлиги ҳамда улар бир неча таркибий қисмлардан ташкил топган бўлиб, камоннинг асоси ёғочдан, икки елкаси, яъни эгилиб тортадиган қисми ва қорин қисми пай елими билан ёпиштирилган ҳайвон шохидан ясалган. Бундан ташқари, бу ердан топилган мураккаб таркибга эга камон қолдиқлари ва пайкон учлари илк ўрта асрларда бу ҳудудда яшаган аҳолининг жанговор қуроллари, уларни ясаш ва қисман ҳарбий фаолияти ҳақида маълумотлар келтириб ўтилган.

Mualliflar haqida

Adabiyotlar ro'yxati

ФОЙДАЛАНИЛГАН АДАБИЁТЛАР:

Абдуллаев А. Л. Отчет о работе Пянджского отряда за 1981 г. // Археологические работы в Таджикистане. Вып. XXI. Душанбе. 1981. С. 310–324.

Абдуллаев В. А., Валиходжаев В. Литературная жизнь // История Самарканда / Отв. ред. И. М. Муминов. Т. I. Ташкент: Фан, 1969. С. 231–237.

Бабур-наме. Записки Бабура / Перевод М. Салье. Ташкент: 1993. 464 с.

Бартольд В. В. Туркестан в эпоху монгольского нашествия / Отв. ред. И. П. Петрушевский. Соч. Т. 1. М, 1963. 763 с.

Богомолов Г. И. Материалы к военной археологии Чача (по раскопам храмового комплекса Канки) // Ўзбекистон пойтахти Тошкент 2200 ёшда. Тошкент шаҳрининг 2200 йиллик юбилейига бағишланган халқаро илмий конференция материаллари тўплами. Тошкент, 2009. Б. 59–66.

Гафуров Б. Г. Таджики. Древнейшая, древняя и средневековая история. М.: Наука, 1972. 425 с.

Грицина А. А, Иваницкий И. Д., Рахимов К. Раскопки на городище Эски Хавас // Археологические исследования в Узбекистане – 2003 год. Вып. 4. Ташкент, 2004. С. 61–64.

Грицина А. А, Матбабаев Б. Х. К исторической топографии городов Ферганы на Великом шелковом пути (на примере Кубы и Оша) // Великий шелковый путь и Ферганская долина. Материалы республиканской научно-теоретической конференции. Ташкент, 2004. С. 48–51.

Грицина А. А. Отчет о полевых исследованиях Сырдарьинского отряда в 1989 // Архив Института археологии АН РУз. Самарканд, 1989. Ф. 6, о.1, д. 22. 53 с.

Грицина А. А., Абдулгазиева Б., Богомолов Г. И., Рахимов К. Работы Хавасского отряда // Археологические исследования в Узбекистане – 2004–2005 годы. Вып. 5. Ташкент, 2006. С. 94–98.

Грицина А. А., Рахимов К. А., Мамиров О. У. Кўҳна Ховос ёдгорлигида 2015–17 йилларда олиб борилган археологик тадқиқотлар // Ўзбекистонда археологик тадқиқотлар 2015–2017 йиллар. 11-сони. Самарқанд, 2018. С. 55–61. O‘zbekiston arxeologiyasi. № 2 (27) 2022

Грицина А. А., Рахимов К. А., Мамиров О. У. О работах Хавасского отряда в Сырдарьинской области в 2017 году. Отчет. Ф. 6.0.1. Д. 65. Архив Института археологии АН Узбекистана. Самарканд, 2018. 51 с.

Даржа В. Традиционные мужские занятия тувинцев / Хозяйство. Охота. Рыбалка. Т. 1. Кызыл: Тувинское книжное издательство, 2009. 218 c.

Ермолов Л. В. Сложносоставной монгольский лук // Корейские и монгольские коллекции в собраниях МАЭ: Сб. Музея антропологии и этнографии. Т. 41. Л.: 1987. С. 149–155.

Ибн Хордадбех. Книга путей и стран / Пер. с арабского, комментарии, исследование, указатели и карты Н. Велихановой. Баку, 1986. 428 с.

Кызласов Л. Р. История Тувы в средние века. М.: изд. МГУ, 1969. 212 с.

Литвинский Б. А. Сложносоставной лук в древней Средней Азии (К проблеме эволюции лука на Востоке) // Советская археология. № 4. М.: Наука,1966. С. 51–69.

Милованов E. А., Иерусалимская А. А. Лук из Мощевой Балки // (Сборник Государственного Эрмитажа). Т. XLI. Л., 1976. С. 40–43.

Нарожный Е. И., Плютов В. И. Костяные орнаментированные накладки на луки из средневековых кочевнических захоронений XIII–ХIV вв. (некоторые аспекты изучения) // Пятая Кубанская археологическая конференция. Краснодар, 2009.

Низомиддин Шомий. Зафарнома / Отв. ред. Омонулло Бўриев Ташкент: Узбекистан, 1996. 528 с.

Никоноров В. П. Сасанидские боевые рельефы и происхождение темы конной дуэли на пиках прокламативном искусстве доисламского Ирана // Археологические вести. № 29 (2020). Санкт–Петербург, 2020. С. 220–243.

Окладников А. П. Неолит и бронзовый век Прибайкалья // МИА (Материалы и исследования по археологии СССР). Вып. 18. М.–Л.: изд. Академии наук СССР, 1950. С. 219–229.

Распопова В. И. Металлические изделия раннесредневекового Согда. Л., 1980. 138 с.

Рахимов Н. Т. Археологическая стратиграфия и периодизация истории Уратюбе // ТД международного симпозиума «Роль Истаравшана (Уратюбе) в истории цивилизации народов Центральной Азии». Душанбе: Дониш, 2002. С. 212.

Рахимов К. А. Эски Ховос Буюк Ипак йўли чорраҳасидаги шаҳар // Уструшона Буюк Ипак йилида, унинг минтақалараро сиёсий-иқтисодий ва маданий муносабатларни ривожлантиришдаги ўрни(антик ва ўрта асрларда). Гулистан: ГулДУ, 2016. Б. 103–105.

Раҳимов К. А., Мамиров О. Кўҳна Ховос ёзма ва археологик манбаларда // “Марказий Осиё тарихи ва археологияси муаммолари” мавзусидаги Республика илмий конференция материаллари. Самарқанд: СамДУ, 2018. Б. 21–23.

Раҳимов К. А., Мамиров О. Ховос ёдгорлиги // Мозийдан садо. Тошкент, 2017. Б. 19–20.

Салтовская Е. Д. О раскопках могильника Дашти Ашт в 1976 г. // Археологические работы в Таджикистане. Вып. XVI. Душанбе, 1982. С. 242–262.

Тихонов Н. А., Хафизова Е. Н. Сложносоставной лук из Нижне-Архызского городища // Военная археология: Сборник материалов Проблемного совета «Военная археология» при Государственном Историческом музее. Вып. 3. Тула: Куликово поле, 2014. С. 6–14.

Gritsina A. A., Rahimov K. A., Mamirov O. U. Ancient Khavas in the developed middle ages (based on written and archaeological sources) // Asian Journal of Multidimensional Research (AJMR). Vol 9. Issue 5, May. India, 2020. P. 203–207.

REFERENCES

Abdullaev A. L. 1981. Otčet o rabote Pândžskogo otrâda za 1981 g. (Report on the work of the Pyanj detachment for 1981) // Arheologičeskie raboty v Tadžikistane (Archaeological work in Tajikistan). Issue XXI. Dušanbe, 310–324 (in Russian).

Abdullaev V. A., Valihodžaev V. 1969. In Muminov I. M. (ed.) Literaturnaâ žizn’ (Literary life) // Istoriâ Samarkanda. Vol. I. Taškent: Fan, Publ., 231–237 (in Russian).

Babur-name. 1993. Transl. M. Sale. Zapiski Babura (Babur’s notes). Taškent: 464 (in Russian).

Bartol’d V. V. 1963. In Petruševskij I. P (ed.). Turkestan v èpohu mongol’skogo našestviâ (Turkestan in the era of the Mongol invasion). Vol. 1. Moscow, 763 (in Russian). O‘zbekiston arxeologiyasi. № 2 (27) 2022

Bogomolov G. I. 2009. Materialy k voennoj arheologii Čača (po raskopam hramovogo kompleksa Kanki) (Materials for the military archeology of Chach (according to the excavations of the Kanka temple complex) // O‘zbekiston pojtahti Toškent 2200 yošda. Toškent šahrining 2200 jillik ûbilejiga bagišlangan halqaro ilmij konferenciâ materiallari toplami. Toškent, 59–66 (in Russian).

Gafurov B. G. 1972. Tadžiki. Drevnejšaâ, drevnââ i srednevekovaâ istoriâ (Tajiks. Ancient, ancient and medieval history). Moscow: Nauka, Publ., 425 (in Russian).

Gricina A. A, Ivanickij I. D., Rahimov K. 2004. Raskopki na gorodiŝe Èski Havas (Excavations at the settlement of Eski Havas) // Arheologičeskie issledovaniâ v Uzbekistane – 2003 god. Issue 4. Taškent, 61–64 (in Russian).

Gricina A. A, Matbabaev B. H. 2004. K istoričeskoj topografii gorodov Fergany na Velikom šelkovom puti (na primere Kuby i Oša) (To the historical topography of the cities of Ferghana on the Great Silk Road (on the example of Cuba and Osh) // Velikij šelkovyj put’ i Ferganskaâ dolina. Materialy respublikanskoj naučno-teoretičeskoj konferencii. Taškent, 48–51 (in Russian).

Gricina A. A. 1989. Otčet o polevyh issledovaniâh Syrdar’inskogo otrâda v 1989 (Report on field research of the Syrdarya detachment in 1989) // Arhiv Instituta arheologii AN RUz. Samarkand, F. 6, O.1, D. 22. 53 (in Russian).

Gricina A. A., Abdulgazieva B., Bogomolov G. I., Rahimov K. 2006. Raboty Havasskogo otrâda (Works of the Khavas detachment) // Arheologičeskie issledovaniâ v Uzbekistane – 2004–2005. Issue 5. Taškent, 94–98 (in Russian).

Gricina A. A., Rahimov K. A., Mamirov O. U. 2018. Kohna Hovos yodgorligida 2015–17 jillarda olib borilgan arheologik tadqiqotlar (Archaeological researches in the monument of ancient Havas in 2015-17) // O’zbekistonda arheologik tadqiqotlar 2015-2017 jillar. 11 issue. Samarqand, 55–61 (in Uzbek).

Gricina A. A., Rahimov K. A., Mamirov O. U. 2018. O rabotah Havasskogo otrâda v Syrdar’inskoj oblasti v 2017 godu. (About the work of the Khavas detachment in the Syrdarya region in 2017. Otčet. F. 6.0.1. D. 65. Arhiv Instituta arheologii AN Uzbekistana. Samarkand, 51 (in Uzbek).

Darža V. 2009. Tradicionnye mužskie zanâtiâ tuvincev (Traditional men’s occupations of Tuvans) /

Hozâjstvo. Ohota. Rybalka. Vol. 1. Kyzyl: Tuvinskoe knižnoe izdatel’stvo, Publ., 281 (in Russian).

Ermolov L. V. 1987. Složnosostavnoj mongol’skij luk (Composite Mongolian bow) // Korejskie i mongol’skie kollekcii v sobraniâh MAÈ: Sb. Muzeâ antropologii i ètnografii. Vol. 41. Leningrad: 149–155 (in Russian).

Ibn Hordadbeh. 1986. Kniga putej i stran (Book of ways and countries) / N. Velihanovoj translation from Arabic, commentary, research, signs and maps. Baku, 428 (in Russian).

Kyzlasov L. R. 1969. Istoriâ Tuvy v srednie veka (History of Tuva in the Middle Ages). Moscow State University, Publ., 212 (in Russian).

Litvinskij B. A. 1966. Složnosostavnoj luk v drevnej Srednej Azii (K probleme èvolûcii luka na Vostoke) (Composite bow in ancient Central Asia (On the problem of the evolution of the bow in the East) // Sovetskaâ arheologiâ (Soviet archeology). №4. Moscow: Nauka, Publ., 51–69 (in Russian).

Milovanov E. A., Ierusalimskaâ A. A. 1976. Luk iz Moŝevoj Balki (Bow from Moshcheva Balka) // Sbornik Gosudarstvennogo Èrmitaža. Vol. XLI. Leningrad: 40–43 (in Russian).

Narožnyj E. I., Plûtov V. I. 2009. Kostânye ornamentirovannye nakladki na luki iz srednevekovyh kočevničeskih zahoronenij 13–14 vv. (nekotorye aspekty izučeniâ) (Bone ornamented overlays on bows from medieval nomadic burials of the 13th–14th centuries (some aspects of the study) // Pâtaâ Kubanskaâ arheologičeskaâ konferenciâ. Krasnodar (in Russian).

Nizomiddin Šomij. 1996. In Omonullo Buriev (ed.) Zafarnoma. Taškent: Uzbekistan, Publ., 528 (In Uzbek).

Nikonorov V. P. 2020. Sasanidskie boevye rel’efy i proishoždenie temy konnoj duèli na pikah proklamativnom iskusstve doislamskogo Irana (Sasanian battle reliefs and the origin of the equestrian duel theme at the peaks of the proclaiming art of pre-Islamic Iran) // Arheologičeskie vesti (Archaeological News). №29 (2020). Sankt–Peterburg, 220–243 (in Russian).

Okladnikov A. P. 1950. Neolit i bronzovyj vek Pribajkal’â (Neolithic and Bronze Age of the Baikal region) // MIA (Materialy i issledovaniâ po arheologii SSSR). Issue 18. Moscow-Leningrad: Academu of Sciences of the USSR, Publ., 219–229 (in Russian).

Raspopova V. I. 1980. Metalličeskie izdeliâ rannesrednevekovogo Sogda (Metalware of the Early Medieval Sogd). Leningrad,138 (in Russian).

Rahimov N. T. Arheologičeskaâ stratigrafiâ i periodizaciâ istorii Uratûbe (Archaeological stratigraphy and periodization of the history of Uratyube) // Tezisy dokladov meždunarodnogo simpoziuma «Rol’ Istaravšana (Uratûbe) v istorii civilizacii narodov Central’noj Azii. Dušanbe, Doniš, Publ., 212 (in Russian).

Rahimov K. A. 2016. Èski Hovos Buûk Ipak jўli čorrahasidagi šahar (Old Khovos is a city at the crossroads of the Great Silk Road) // Ustrušona Buûk Ipak jilida, uning mintaqa-lararo siesij-iқtisodij va madanij munosabatlarni rivožlantirišdagi o‘rni (antik va o’rta asrlarda). Gulistan: Gulustan State University, Publ., 103–105 (in Uzbek).

Rahimov K. A., Mamirov O. 2018. Ko’hna Hovos yozma va arheologik manbalarda (Ancient Havos in written and archeological sources) // “Markazij Osiyo tarihi va arheologiâsi muammolari” mavzusidagi Respublika ilmij konferenciâ materiallari. Samarqand: Samarqand State University, Publ., 21–23 (in Uzbek).

Rahimov K. A., Mamirov O. 2017. Hovos yodgorligi (Monument of ancient Ustrushana) // Mozijdan sado. Toškent, 19–20 (in Uzbek).

Saltovskaâ E. D. 1982. O raskopkah mogil’nika Dašti Ašt v 1976 g. (On the excavations of the Dashti Asht burial ground in 1976) // Arheologičeskie raboty v Tadžikistane. Issue XVI. Dušanbe, 242–262 (in Russian).

Tihonov N. A., Hafizova E. N. 2014. Složnosostavnoj luk iz Nižne-Arhyzskogo gorodiŝa (Composite bow from the Nizhne-Arkhyz settlement) // Voennaâ arheologiâ: Sbornik materialov Problemnogo soveta «Voennaâ arheologiâ» pri Gosudarstvennom Istoričeskom muzee. Issue 3. Tula: Kulikovo pole, Publ., 6–14 (in Russian).

Gritsina A. A., Rakhimov K. A., Mamirov O. U. 2020. Ancient Khavas in the developed middle ages (based on written and archaeological sources) // Asian Journal of Multidimensional Research (AJMR) Vol. 9, Issue 5, May, India, 203–207 (in English).

Qanday qilib iqtibos keltirish mumkin

Грицина, А., Раҳимов, К., & Мамиров, О. (2025). ЭСКИ ХОВОСДАН ТОПИЛГАН МУРАККАБ ТАРКИБЛИ КАМОН ХУСУСИДА. Oʻzbekiston Arxeologiyasi, 2(27), 6–15. https://doi.org/10.71414/2181-032X-2022-2-27-6-15
Ko'rishlar soni: 0

Ushbu muallif(lar)ning eng koʻp oʻqilgan maqolalari